Nájomné byty - aké sú možnosti na trhu?

Vláda sa tesne po voľbách prihlásila k riešeniu problému výstavby nájomných bytov. Nie každý totiž má na to, aby vlastnil byt v osobnom vlastníctve. Nie každý bol užívateľom družstevného bytu, ktorý si neskôr za symbolickú cenu odkúpil. Mladí ľudia, ale aj menej solventné príjimové skupiny vidia často jediné riešenie v nájomnom byte. Problém je však ten, že v súčasnosti je na Slovensku takýchto bytov stále žalostne málo.

Aké nájomné byty máme na mysli?

„Nájomný byt je vlastne byt, ktorý prenajíma prenajímateľ nájomcovi. Ten platí určitú výšku dohodnutej zmluvnej ceny. Nájomcom by mohol byť každý občan, ktorý má o takýto byt záujem. Nájomný byt znamená v nemalej miere aj možnosť migrácie pracovnej sily a príležitosť prenajať si byt podľa svojej potreby. Nájomné byty v pravom slova zmysle sú vlastne riešením bytovej otázky štátom,“ uvádza Jaroslav Dolnák z realitnej kancelárie 1. MERKUR reality,s.r.o..

Riešenie bytovej otázky menej solventných skupín je síce háklivá téma, ale ak sa pozrieme lepšie na realitný trh, ponúka sa niekoľko riešení.

J. Dolnák navrhuje, „aby štát opäť disponoval bytmi, ktoré sa budú poskytovať presne vyčleneným cieľovým skupinám... nemyslím tým štátnych zamestnancov, keďže tu samozrejme vzniká úrodná pôda pre klientelizmus. Je potrebné presne vyčleniť, koľko percent ľudí z ktorej príjmovej kategórie má nárok na nájomný byt.“

Pozrime sa teda, aké možnosti nám ponúka kríza a súčastné obdobie na realitnom trhu. Je mnoho projektov, ktoré sa ani nedočkajú reálnych vlastníkov, lebo ceny sú vysoké, poloha nezaujímavá, alebo ide o nedostavané projekty... 
Na druhej strane, stavať nájomné byty je pre developerov nezaujímavé. Odrádza ich dlhá návratnosť investície, ktorá vraj môže dosiahnuť až 20 rokov. Jaroslav Dolnák navrhuje:„ Štát by mal do takýchto projektov vstupovať. Je množstvo developerov, ktorí majú veľké straty, krachujú, alebo prechádza ich majetok pod banku. A práve tu je možnosť prevzatia začatých projektov a ich prenájmu v podobe štátnych bytov. Samotný štát stanoví také nájomné, ktoré budú ľudia schopní platiť. Tieto peniaze pôjdu do štátnej pokladnice a za ďalších 30-40 rokov umožnia odkúpenie bytu do osobného vlastníctva za prijateľnú cenu...“ Keď na tom zarába sukromna banka, tak prečo nie štátna kasa?

Okrem toho by mal štát vytvoriť vlastné správcovské akciové spoločbosti, ktoré budú vedieť efektívne spravovať štátne vlastníctvo s primeranou tvorbou zisku. Budú tak vytvorené aj nové pracovné miesta s konkrétnymi právomocami, ale i merateľnou zodpovednosťou. „Keď už mladý človek, ktorý nemá ambíciu isť pracovať do zahraničia, nebude musieť platiť za byt 1000 eur mesačne, ale obrazne len polovicu, zostanú mu peniaze na život ako taký – dovolenky, kultúru . To, že štát je najhorší vlastník platilo za Bolševika a v našom rannom kapitalizme zo začiatku 90.rokov je to len propaganda, neschopnosť alebo bujarenie zlodejiny, otváranie zadných dvierok k osobnému obohacovaniu sa . Niekomu stav chaosu a absentujúceho systému skoro na všetkých urovniach riadenia ale pod rúškom politickej strany prikrytý len vyhovuje, a to už od vzniku samostatného Slovenska, ale vždy sa vie,že niekto iný ten účet musí uhradiť", dodáva Jaroslav Dolnák.

Článok spracovaný na základe rozhovoru s Jaroslavom Dolnákom, 1.MERKUR reality s.r.o. Bratislava